Práca vo Švajčiarsku ako elektrikár zmenila Markovi život. Stretol som ho na stavbe v Zürichu pred dvoma rokmi. Bol tichý, pracovitý a mal v očiach niečo, čo som poznal — odhodlanie človeka, ktorý nemá kam ustúpiť. Z agentúry sa dostal k priamemu zamestnávateľovi a dnes zarába 5800 CHF. Toto je jeho príbeh.
Na dne
Marek pochádza z Prešova. Po strednej škole pracoval v rôznych brigádach — sklad, výroba, rozvoz. Nič stabilné, nič s perspektívou. Keď sa mu v 26 rokoch rozpadol vzťah, ostal sám v prenajatom byte, ktorý si ledva mohol dovoliť.
„Mal som dlhy na telefóne, na energiách, u kamarátov. Každý mesiac som riešil, či zaplatím nájom alebo budem jesť. Nebolo ani jedno, ani druhé v poriadku," spomína Marek.
Úrad práce mu ponúkal rekvalifikačné kurzy a prácu za 650 eur. Marek vedel, že s takým platom sa z dlhov nikdy nedostane. Potreboval radikálnu zmenu.
Rozhodnutie
Jedného večera natrafil na Instagram na profil „Z otroka k slobode". Prezeral si príbehy ľudí, ktorí odišli do Švajčiarska. Čítal o platoch, o podmienkach, o možnostiach. A niečo v ňom sa zlomilo.
„Povedal som si — čo je najhoršie, čo sa môže stať? Že sa vrátim? Veď tu aj tak nemám čo stratiť," hovorí Marek. Napísal Lukášovi správu na Instagram. Odpoveď prišla do hodiny.
Za tri týždne mal Marek vybavené dokumenty, kontakt na agentúru a lístok na autobus do Zürichu. V peňaženke mal požičaných 1000 eur od brata — posledná záchranná sieť.
Prvé týždne — realita
Prvý týždeň bol šok. Tempo práce, jazyk, nové prostredie. Marek nebol vyučený elektrikár — na Slovensku robil len pomocné práce. Ale agentúra ho zaradila ako pomocného elektrikára k skúsenému majstrovi.
„Prvé dva týždne som len nosil materiál, ťahal káble a upratoval. Ale pozorne som sledoval, čo robí majster. Každý večer som si zapisoval nemecké slová, ktoré som počul na stavbe. Herdkugel, Kabelkanal, Sicherung — to boli moje prvé nemecké slová," smeje sa Marek.
Bývanie bolo sparťanské — izba v zdieľanom byte s ďalšími robotníkmi. Ale Marek nefrflal. Vedel, prečo tu je. Každý frank, ktorý nemusel minúť, šetril alebo posielal na splácanie dlhov.
Prelom
Po dvoch mesiacoch si majster všimol Markovu pracovitosť a záujem. Začal mu ukazovať zložitejšie práce — zapájanie rozvádzačov, inštaláciu osvetlenia, prácu so schémami. Marek sa učil ako špongia.
„Ten moment, keď mi po prvýkrát povedal 'Gut gemacht, Marek' — dobre urobené — to bol jeden z najlepších momentov v mojom živote. Prvýkrát ma niekto v práci pochválil. Na Slovensku som bol vždy len 'ten brigádnik'."
Po troch mesiacoch Marek zvládal základné elektrikárske práce samostatne. Jeho plat stúpol z 3800 na 4500 CHF. Po pol roku prešiel od agentúry priamo k firme — a plat vyskočil na 5200 CHF.
Dnes
Dnes, dva roky po príchode, Marek zarába 5800 CHF mesačne. Dlhy na Slovensku splatil do 8 mesiacov. Má vlastný byt v Zürichu — malý, ale jeho. Učí sa nemčinu na jazykovom kurze a pripravuje sa na švajčiarsku certifikáciu elektrikára.
„Niekedy sa zobudím ráno a musím si pripomenúť, že toto je reálne. Že mám prácu, ktorá ma baví. Že mám peniaze na jedlo, na bývanie, a ešte aj na šetrenie. Pred dvoma rokmi som nemal na večeru."
Marek plánuje do budúcna získať B povolenie a časom si priviesť do Švajčiarska aj priateľku, s ktorou sa dali znovu dokopy — tentokrát na diaľku, ale s perspektívou spoločnej budúcnosti.
Markova rada pre tých, čo váhajú
„Nehovorte si, že to nezvládnete. Ja som nemal výučný list, nevedel som po nemecky ani slovo, a mal som dlhy. Ak to zvládol som ja, zvládne to každý. Jediné čo treba, je odísť z miesta, kde ste teraz — fyzicky aj mentálne. Ten prvý krok je najťažší. Ale všetko potom stojí za to."
Marek dnes pomáha ďalším Slovákom, ktorí prichádzajú do Zürichu. Radí im s bývaním, s papiermi, s prvými dňami v práci. Pretože vie, aké dôležité je, keď vám na začiatku niekto podá ruku.