Práca vo Švajčiarsku nie je len pre mužov. Keď Jana prvýkrát prišla cez agentúru na stavbu v Berne, nikto ju nebral vážne. Žena na stavbe? V Švajčiarsku? Niektorí sa usmiali, iní zdvihli obočie. O dva roky neskôr im všetkým vyrazila dych — a jej plat vo Švajčiarsku dnes dosahuje 6800 CHF.
Pred Švajčiarskom
Jana má 31 rokov a pochádza z Nitry. Na Slovensku pracovala ako administratívna pracovníčka v stavebnej firme. Poznala stavebníctvo — ale len z kancelárie. Vedela čítať výkresy, rozumela rozpočtom, poznala materiály. Ale fyzicky na stavbe nikdy nepracovala.
Jej plat bol 850 eur mesačne. Na byt si nemohla dovoliť, bývala s rodičmi. Vzťah sa rozpadol, keď jej priateľ odišiel za prácou do Anglicka a už sa nevrátil. Jana cítila, že jej život stagnuje.
„Mala som pocit, že ma Slovensko drží v klietke. Nie zlato, nie kľúč — len klietka. A ja som chcela von," spomína Jana.
Odvážne rozhodnutie
Cez priateľku, ktorá robila opatrovateľku v Zürichu, sa Jana dozvedela o možnostiach vo Švajčiarsku. Ale nechcela opatrovať. Chcela robiť to, čomu rozumela — stavebníctvo. Len inak.
Prihlásila sa do firmy v Berne, ktorá hľadala pomocníkov na stavbu. V životopise napísala pravdu — administratíva v stavebníctve, znalosť výkresov, základy nemčiny (učila sa tri mesiace pred odchodom). Odpoveď prišla za týždeň: prijatá.
„Keď som povedala rodičom, že idem robiť na stavbu vo Švajčiarsku, mama sa rozplakala. Otec povedal, že som sa zbláznila. Ale ja som vedela, čo robím."
Prvé dni — skúška ohňom
Prvý deň na stavbe bol presne taký, ako čakala — a zároveň oveľa horší. Fyzická náročnosť bola šokujúca. Nosenie materiálu, stánie na nohách 9 hodín, chlad, prach, hluk. Jana bola jediná žena na stavbe s 30 mužmi.
„Prvý týždeň som každý večer plakala v sprche. Bolelo ma celé telo. Ruky, chrbát, nohy. Ale ráno som vstala a šla znova. Vedela som, že ak teraz odídem, nikdy sa nevrátim."
Kolegovia boli spočiatku odmeraní. Nie nepriateľskí — skôr nevedeli, čo si s ňou počať. Žena na stavbe bola pre nich novinka. Ale Jana sa nesťažovala, neklamala, nerobila scény. Robila.
Znalosť výkresov — nečakaná superschopnosť
Prelom prišiel v treťom týždni. Stavbyvedúci riešil problém s rozvodmi — výkres nesedel so skutočnosťou. Jana si ho pozrela a za päť minút identifikovala chybu. Bola to konfliktná kolízia medzi elektrickými a vodovodovými rozvodmi, ktorú by normálny pomocník nikdy nespozoroval.
Stavbyvedúci sa na ňu pozrel inak. „Von wo weisst du das?" — odkiaľ to vieš? Jana vysvetlila, že na Slovensku robila v kancelárii stavebnej firmy. Od toho dňa ju začali zapájať do plánovania.
O dva mesiace bola Jana koordinátorkou na stavbe — prepojenie medzi kanceláriou a pracovníkmi. Rozumela obom svetom. Vedela čítať výkresy a zároveň vedela, aká je realita na stavbe. Jej plat vyskočil z 4000 na 5200 CHF.
Šéfka partie
Po roku si ju všimol regionálny manažér. Jana absolvovala interný kurz vedenia tímu a certifikáciu SUVA (bezpečnosť na pracovisku). Po 18 mesiacoch od príchodu bola menovaná za vedúcu partie — zodpovedná za tím 8 pracovníkov.
„Keď som prvýkrát viedla poradu s chlapmi, bolo ticho. Pozerali sa na mňa a čakali. Povedala som im jednoducho: 'Robíme rovnakú prácu, len ja mám teraz ešte zodpovednosť za vás. Tak mi pomôžte, aby sme to dali.' A dali sme to."
Dnes Jana zarába 6800 CHF mesačne. Je rešpektovaná kolegami aj nadriadenými. A čo je dôležitejšie — je rešpektovaná sama sebou.
Odkaz pre ženy
„Viem, že to znie desivo — žena na stavbe v cudzej krajine. Ale Švajčiarsko je krajina, kde sa cení kvalita práce, nie pohlavie. Ak vieš robiť, berú ťa. Ak sa učíš, pomôžu ti. Ak sa nesťažuješ a makáš, rešpektujú ťa."
Jana dnes mentoruje ďalšie ženy, ktoré uvažujú o odchode do Švajčiarska. Nie len na stavbu — ale do akejkoľvek práce. Jej posolstvo je jednoduché:
„Nehovor si, že niečo nemôžeš, len preto, že si žena. Na Slovensku by mi nikto nedal viesť partiu na stavbe. Tu mi ju dali za 18 mesiacov. Nie preto, že som žena. Preto, že som dobrá."
Jana plánuje zostať vo Švajčiarsku dlhodobo. Učí sa nemčinu na úrovni C1 a zvažuje štúdium stavebného manažmentu. Jej rodičia? Dnes sú na ňu pyšní. A mama už neplače — aspoň nie od smútku.